Podľa potvrdujúcich sa názorov, muži väčšinou neprejavujú veľký záujem o šťastie: zriedka  o ňom rozmýšľajú, často nemajú ani poňatie a ani netúžia spoznávať šťastie. V ich očiach je štastie bezfarebný stav, ktorý sa berie do úvahy a vyhodnocuje sa až po poznaní nešťastia. Inak to však vyzerá u žien. Pre ženy šťastie nie je nejaká sentimentalita alebo zábava, ale veľmi dôležitý a srdcu blízky problém: to, čo naozaj potrebujú. Preto ženy o šťastí nielen snívajú, ale často i premýšľajú nad tajomstvom, ako dosiahnuť a udržať si šťastie v živote.

 

Zaujímavý fenomén

Pri sledovaní vyšších subjektívnych ukazovateľov ženskej spokojnosti a šťastia v porovnaní s mužskou, sme sa stretli so zaujímavým fenoménom. Na rozdiel od svojich vlastných subjektívnych pocitov, z pohľadu okolia sú ženy vnímané a hodnotené oveľa nižšie na škále šťastia a spokojnosti v živote, ako muži. Inými slovami, okoliu sa ženy zdajú byť viac nešťastné, než si to ony samy o sebe myslia. Vidíme jasný rozpor medzi tým, ako hodnotia ženy sami seba a tým, ako ich hodnotí ich blízke okolie.

Napríklad, respondentov poprosili, aby si spomenuli a opísali podľa ich názoru najnešťastnejšieho človeka v živote. Analýza odpovedí ukázala, že v tejto roli s jasnou prevahou videli ženské pohlavie, pričom bez ohľadu nato, kto vyberá – muži alebo ženy. Jeden z našich respondentov veľmi emocionálne a priamo vyjadril tento všeobecný postoj, keď povedal, že „väčšina žien je nešťastných a treba ich robiť šťastnými.“

 

Rôzne zdroje radosti

Výskumy ukazujú, že muži a ženy majú rôzne zdroje životnej spokojnosti a šťastia.

Hlavnými zdrojmi alebo faktormi šťastia pre mužov sú najmä finančná situácia a práca.pre ženy sú faktormi šťastia deti a to, keď rodina prospieva. Avšak, existujú tu aj nejaké drobné rozdiely.

Ženy väčší význam pripisujú pracovným podmienkam (práca súvisí s prejavom individuality, samostatnosti a rozmanitosťou pracovných návykov) a medziľudským vzťahom. Okrem toho,  ženy vo všeobecnosti menej bolestivo reagujú na stratu práce, ak nie sú hlavnými živiteľkami v rodine. Takisto odolnejšie prijímajú stratu práce u svojich manželov. Muži častejšie ako ženy vyjadrujú malú spokojnosť so svojim zárobkom.

Rozdiely v hodnotách

Okrem štatisticky hodnoverných rozdielov, existujú aj menej výrazné rozdiely v hodnotových preferenciách štastia u mužov a žien.

Ženy si viac než muži cenia – okrem lásky, rodiny a schopnosti radovať sa zo života – potrebu a možnosť cítiť zmysel svojho života, duševnú rovnováhu a pocit vnútorného pokoja.

Muži viac preferovali v predstavách o šťastí toto:

  1. „že sa darí, šťastie, osud“;
  2. „hľadanie neprebádaného, neznáma, konkurenciu v boji a radosť z víťazstva“;
  3. nastavenie „konkrétnych cieľov a aktívne konanie na ich realizáciu.“

Nakoniec, pre vnútornú psychickú pohodu žien je tiež dôležitejšie, aby bolo „lepšie, ako je teraz“, v pozitívnom postoji mužov prevláda opačný princíp: aby „nebolo horšie, ako je teraz teraz“. Okrem toho, muži oveľa aktívnejšie trávia voľný čas a sú častejšie sú spokojní sami so sebou.

 

Faktory šťastia

V našej štúdii koncepcii šťastia boli zistené rozdiely medzi medzi mužmi a ženami v ich predstavách o šťastí a spokojnosti so životom. Porovnávacia analýza ich obsahu umožňuje odpovedať na otázku: aké životné hodnoty preferujú pri dosiahnutí a prežívaní šťastia muži a ženy?

Štatisticky významné rozdiely sa medzi nimi zistili v týchto 3 najdôležitejích hodnotách šťastia:

  1. „milovať a byť milovaný“
  2. „schopnosť sa tešiť sa zo života a z toho, čo máš“
  3. „rodina pohoda, kde sú vzájomné porozumenie a srdečné vzťahy“

Tieto najdôležitejšie ľudské a emocionálne hodnoty v osobných vzťahoch (predovšetkým láska) hrajú oveľa väčšiu rolu v štruktúre ženského šťastia, než v mužskom šťastí. Pre mnohé ženy je možnosť milovať a byť milovaná synonymom šťastia.

Ženy majú vo všeobecnosti širší systém sociálnych väzieb, a takisto sociálnu a emocionálnu podporu, ktorá pochádza z rodiny, od príbuzných, priateľov, kolegov, susedov atď.

Autorka: Inna A. Ďžibarian, kandidátka filozofických vied, starší vedecký pracovník Inštitútu psychológie Ruskej akadémie vied.