Keď mladú mamu alebo otca po prvýkrát ovládne rozčúlenie na svoje vlastné dieťa, vyvoláva to v nich bezradnosť a pocit viny: „Som zlý rodič“.
Zvláštne, sme celí preč zo svojho dieťaťa, no jeho vylomeniny v nás vyvolávajú silné výbuchy zlosti. Mám pre vás dobrú správu: hnevať sa je normálne. Hnev je niekedy veľmi užitočná emócia. Hlavné je, aby sme správne s touto emóciou zaobchádzali.
Príčin hnevu môže byť veľké množstvo. Je to bezmocnosť a zúfalstvo z vlastnej bezradnosti: mladej mame sa nie vždy podarí upokojiť srdcervúco kričiace dieťa alebo „dať do laty“ chuligána. Iracionálne výbuchy hnevu sa môžu prihodiť aj kvôli: ustatosti mamy alebo otca, neposlušnosti dieťaťa, nepríjemnostiam v práci, nepríjemnému rozhovoru so susedkou. V tomto zozname by sme mohli ďalej a ďalej pokračovať … Treba pochopiť, že hnevať sa je normálne.
Ako dieťa rastie, stáva sa čoraz rovnocennejším partnerom na komunikáciu. Môže vás, rovnako ako každý iný človek, nahnevať alebo rozčúliť. To však neznamená, že si dieťa „chce robiť z vás dobrý deň“. Nie je toho schopné kvôli svojmu veku.
Keď nebudete prejavovať svoje negatívne emócie, bude pre dieťa ťažké naučiť sa primerane reagovať na emócie svojich rovesníkov a vychádzať s inými ľuďmi. A vo veku nad 3 roky je už dieťa schopné pochopiť, že iní ľudia majú svoje záujmy, ktoré si budú obhajovať. Preto treba ukazovať dieťaťu, že sa na neho hneváte. Hlavné je: robiť to správne.
Ako sa správne hnevať tak, aby ste nenarušili psychiku dieťaťa, no zároveň aby ste upokojili maličkého nespratníka?
Konkrétne návody a techniky, ako správne prejavovať negatívne pocity dieťaťu, nájdete na našom video-tréningu pod názvom Naše emócie: dobrý sluha alebo zlý pán?, konkrétne v 4. časti: Pocity a emócie rodičov v komunikácií s dieťaťom. Ako ich vyjadriť? Naučíte sa vyjadrovať svoje emócie a pocity voči dieťaťu a iným dospelým tak, aby ste neškodili sebe, ani iným.
Prečítajte si osobnú skúsenosť mamičky po video-tréningu.
Zopár tipov na začiatok
Predovšetkým nedržte hnev v sebe, až kým nedôjde k strašnému výbuchu v štýle: „Už mám toho dosť, došla mi trpezlivosť!“ Povedzte hneď, čo sa vám nepáči a prečo. Dieťaťu popíšte slovne svoje pocity: „Hnevám sa“. To mu poslúži ako dobrý príklad. A, možnože, dieťa nabudúce tiež povie: „Hnevám sa!“, а nehodí hračku o zem.
Keď sa hneváte, neobviňujte svoje dieťa: „Si zlý/á“ alebo „si hrozný/á, …“ atď. Pamätajte si, že „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. Okrem toho existuje nebezpečenstvo, že zasejete zrnko pochybností do duše malého človiečika: „A možno ma nemajú radi, lebo nie som …“. Vaše dieťa nie je zlé, ono sa len zle správa alebo koná. A to je obrovský rozdiel. Na dieťa sa hneváme len kvôli jeho správaniu! Dieťa má chápať, že naša nespokojnosť neznamená, že ho neprijímame.
Netreba zvyšovať tón hlasu, keď sa hneváte na svoje dieťa. Skúste nadávať pošepky alebo … mlčky. Niekedy demonštratívne mlčanie rýchlejšie objasní vaše pocity tomu, kto sa nespráva, ako treba. No a keď emócie vo vás vrú, zaklopte lyžičkou po stole alebo po hrnci. To bude nielen signálom pre vaše dieťa, ale pomôže to aj vám rýchlejšie sa ovládnuť.
Obhajovať svoje práva pri komunikácií s dieťaťom je lepšie z ľudskej pozície: vychádzať s vami má dieťa nie preto, lebo ste „starší, múdrejší a silnejší“, ale preto, že ste človek, rovnako ako vaše dieťa.
Dospelí ľudia prežívajú pocity blízkosti, sympatií a spriaznenosť duší s ľuďmi, ktorí majú podobné životné hodnoty. Deti naše hodnoty nededia geneticky. Dieťa je pripravené ich prebrať od človeka, s ktorým ho spája rovnaká láska, blízkosť a spriaznenosť duší.
Preto, čím silnejšie je vaše vzájomné puto, tým ľahšie a ochotnejšie dieťa prijíma vaše hodnoty. Nenarušujte toto puto vašou nesсhopnosťou správnym spôsobom prejaviť hnev voči dieťaťu.
Pozrite si referencie na video-tréning od rodičov, ktorí ním už prešli.
Autorka článku: Jelena Antipkina