V roku 2008, keď sme tiež prežívali krízu, nám dala psychologička Júlia Gippenreiter niekoľko cenných rád. Teraz súhlasila s našou prosbou, aby sa znovu pozrela na svoje rady vzhľadom na novú situáciu. Vyjasnilo sa, že všetky rady stále platia, ale emócie, ktoré vyvolala kríza, sa zmenili. Tým dôležitejšie je vyrovnať sa so situáciou tak, aby nás nepremohol hnev, ani malomyseľnosť. Dozviete sa sedem spôsobov, ako sa môže rodina zachrániť počas krízy.
- Priznať ťažkosti. Netreba sa tváriť, že je všetko po starom a nič zvláštne sa nestalo. Keď sa snažíme znižovať vážnosť toho, čo sa deje, náš nepokoj a starosti rastú, a tento stav pociťujú naši blízki, aj deti. Preto je lepšie priznať, že prichádzajú horšie časy, naše príjmy sa zmenšujú a spoločne budeme východisko z tejto situácie.
- Vyhnúť sa obvineniam. V ťažkých časoch je lepšie podporovať jeden druhého, a nehľadať v rodine niekoho, na koho môžeme presunúť zodpovednosť: „Keby si včas vymenil peniaze…“, „Keby sme kúpili práčku, keď som ťa prosila…“ Obvinenia a ospravedlňovania len narúšajú vzťahy a nepomôžu nájsť východisko.
- Dávkovať úprimnosť. Otvorene priznávať ťažkosti neznamená podrobne porozprávať blízkym o všetkých starostiach. Špeciálne sa to týka detí. Ak máte potrebu, aby vás niekto vypočul, nájdite si nato vhodného človeka a vyhraďte si nato čas. Môžete ho napríklad poprosiť: „Prosím ťa, vypočuj ma, chcem sa podeliť o svoje pocitmi a starosti“.
- Plánovať. Snažte sa spoločne prediskutovať to, čo ťaží všetkých členov rodiny, a spolu vypracovať stratégiu, ktorá pomôže rodine vyrovnať sa s ťažkosťami, ktoré ich čakajú. Je dobré robiť takéto rodinné stretnutia raz za týždeň.
- Hovoriť o budúcnosti. Možno, že kríza podstatne ovplyvnila váš život a je možné, že sa jednoducho znížila kúpyschopnosť rodiny. Je dôležité porozmýšľať o tých konkrétnych zmenách, ktoré nastanú v najbližšom období. Možnože bude treba obmedziť nákupy, znížiť výšku vreckového. Keď budete rozprávať o týchto zmenách deťom, nezabúdajte vždy dodať: „zvládneme to“, „nájdeme riešenie“, „podarí sa nám to“. Pritom pre deti nebudú dôležité len vaše slová, ale aj váš aktívny postoj, hľadanie spôsobov, ako rodina prežije, bude sebestačná (počas krízových rokov rodiny z miest začínali sadiť zemiaky). Nech sa deti dozvedia/zistia, že na údery osudu treba odpovedať osobnou iniciatívou!
- Pomáhať jeden druhému. Venujte pozornosť tomu členovi rodiny, ktorému je teraz ťažšie, než ostatným (napríklad babičke) a pouvažujte, ako by ste jej mohli spoločne pomôcť. Keď odolávame problémom a pomáhame iným, začneme sa aj my cítiť sebaistejšie. A deti sa pri nás cítia pokojnejšie: cítia, že sa môžu na nás spoľahnúť.
- Rozširovať si svoj horizont. Táto rada môže znieť zvláštne, no je dôležité brať do úvahy, že strach a obavy zužujú horizont, uzamykajú nás v úzkom kruhu nebezpečenstva, ktoré hrozí nám osobne. Pamätajte si, aj vaši priatelia potrebujú súcit, podporu a možno i pomoc. Pozerajte filmy, čítajte knihy, komunikujte s inými ľuďmi. Vedomie, že nie sme ani prví ani poslední ľudia v dejinách, ktorí prežívajú ťažké obdobie, nám pomáha, cítime sa menej sami a sebaistejší, že existujú naši predchodcovia, ktorým sa podarilo zvládnuť ťažkosti a obstáť. A náš príklad môže tiež niekomu pomôcť v budúcnosti.
Prajeme vám, aby ste týchto 7 pravidiel dostali do krvi a používali pri každej kríze, ktorá u vás vznikne.
O autorke:
prof. Júlia Gippenreiter DrSc.,
viac ako 25-ročná prax,
doktorka psychologických vied,
profesorka na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova,
autorka mnohých článkov a desiatok publikácií (vrátane 3 bestsellerov).