… Bola som na hranici svojich síl a bolo to vidno. Moja práca stratila predošlý lesk, stále som sa cítila unavená a už som to nemohla skryť. Nadriadenej bolo ťažké so mnou komunikovať a pre mňa bolo ťažké informovať ju o výsledkoch práce. Všetko sa začalo dávať do poriadku až potom, ako sme sa nakoniec o tom porozprávali – jednoducho, čestne a otvorene. …
Vyhorenie pracovníkov je vážny problém. Keď sa nerieši, môže viesť k vyčerpanosti, stresu a aj k depresii. Prepracovanosť sa môže prejavovať fyzickými symptómami: bolesťou v hrudi, dýchavičnosťou, syndrómom spánkového apnoe (zastavenie dýchania počas spánku) a zrýchleným tlkotom srdca. (Znie ho dosť hrozne, však?) Avšak, začínajúce sa vyčerpanie je možné odhaliť v ranných štádiách a „vyliečiť“ ešte oveľa skôr, ako sa stane vážnym problémom.
Ako vzniká prepracovanosť?
Predstavte si, že vaši pracovníci fungujú na batérie. Tieto batérie obsahujú energiu, ktorá ich zásobuje angažovanosťou v práci, schopnosťou pracovať a efektívnosťou. Každý nový deň pracovníci začínajú s plne nabitými batériami. Od objemu činností, povinností a úloh, ktoré musia riešiť počas dňa, závisí, koľko energie spotrebujú. Keď bol deň ťažký, batérie sa vybijú a zostáva pocit únavy a nechuť vstávať na druhý deň, aby sa začalo všetko od začiatku.
Samozrejme, ťažké dni mávajú všetci a vyhnúť sa im sa úplne nepodarí. Problém vzniká, keď napätie neopadáva týždne, ani mesiace. Počula som názor, že po každom príliš preťažujúcom dni človek potrebuje taký istý čas na oddych. Teraz si predstavte, koľko času na obnovenie síl potrebuje ten, kto sa maximálne snažil, išiel na plný plyn celý mesiac. Celý ďalší mesiac bude taký pracovník neproduktívny a bez záujmu o prácu.
«Úroveň zaťaženosti» pracovníka je možné určiť, keď vypočítate ukazovateľ Predictive Index (PI). PI ukazuje, že hlavnou príčinou straty síl je vychádzanie za hranice zóny komfortu. Čo to znamená?
Zóna komfortu je zóna, v ktorej ste najviac efektívni. Nadšene robíte svoju prácu, maximálne využívate svoje silné stránky, a čo je najdôležitejšie, dobre sa vyznáte v tom, čo robíte. Všetci sme sa raz dostali do tejto zóny a každý človek má svoju zónu komfortu. Vďaka nej zažívame úžasné pocity: máme pocit, že sme pripravení zvládnuť akýkoľvek problém. Odvtedy sa vedome alebo podvedome snažíme vrátiť do podmienok, v ktorých je možné takéto psychické nastavenie. Keď nás bezohľadne vytláčajú z tejto zóny do opačnej strany, naša batéria sa vybíja. K takémuto výsledku môžu priviesť verejné prezentácie, keď sa musíme ponoriť do príliš malých detailov práce (a zostať s nimi osamote), zložité rokovania, nejednoznačnosť úloh alebo závislosť našich projektov na harmonograme iných ľudí.
Ako pochopiť, že sa váš pracovník alebo kolega dostal za hranice komfortu a hrozí mu prepracovanosť?
Tu sú 3 príznaky vyhorenia, ktoré prepracovanie signalizujú:
- Vzťah pracovníka k práci sa zmenil.
Keď sa znižuje úroveň síl, strácame schopnosť riadiť seba samého. Také jednoduché veci, ako koncentrácia, spolupráca alebo trpezlivosť sú nad naše sily. Keď to dlho trvá, začínate si všímať v nálade pracovníka príznaky skleslosti a podráždenosti. V takom prípade je lepšie presunúť stretnutie na iný čas alebo si zobrať niekoho na pomoc v projekte. Treba chápať, že taký pracovník sa vám vôbec nechcel mstiť za svoje prílišné vyťaženie. Všetci môžeme vybuchnúť, keď sa nachádzame v strese a cítime, že nie sme schopní viac to vydržať.
- Efektivita pracovníka sa znížila.
Keď sme vyčerpaní, je pre nás zložité nájsť nadšenie a entuziazmus pre prácu. Na iniciatívnosť a cieľavedomosť potrebujeme viac síl, ako máme. Práca sa mení na nepríjemnú povinnosť, začíname sa vyhýbať úlohám a nevieme sa dočkať do konca pracovného dňa. Úroveň angažovanosti klesá, a úsilie, ktoré sme predtým vkladali do kvalitnej práce, teraz vynakladáme nato, aby sme sa popasovali so stresom a znepokojením.
- Pracovník sa začne „strácať“ (fyzicky alebo emocionálne).
Každý z nás, aj vaši pracovníci, či kolegovia cítia, keď majú málo síl. Je pre nich stále ťažšie myslieť kriticky, sústrediť sa na úlohy a prinášať úžitok firme. Aby náhodou nepovedali alebo neurobili niečo také, čo by potom mohli oľutovať, tak sa vám pracovníci prestávajú ukazovať na oči a prechádzajú fungovanie systémom rádiový kľud (alebo inak povedané spôsobom: ani zvuk ani obraz). Majú odkazovač na mobile, neodpovedajú na správy, rušia stretnutia… Také správanie svedčí o tom, že sa nachádzajú pod tlakom.
Nech by sa dialo čokoľvek, žijeme v reálnom svete. Práca je práca, a niekedy sa musíme prinútiť. Keď je však miska váh preplnená a väčšina našich úloh je za hranicami zóny komfortu, úroveň angažovanosti výrazne klesá. Najefektívnejší manažéri pomáhajú svojim pracovníkom nájsť správnu rovnováhu medzi úlohami, ktoré zvyšujú ich sebaistotu, a tými úlohami, ktoré odhaľujú ich slabé stránky – to je jediný spôsob, ako zabezpečiť dlhodobý záujem pracovníkov a pomôcť im profesionálne rásť.
No zodpovednosť neleží len na pleciach manažérov. Pracovníci sa tiež majú pozorne stavať k úlohám a situáciám, ktoré im odčerpávajú sily. Predtým, ako budete súhlasiť s prácou na určitom projekte alebo prijmete povinnosti navyše, dobre porozmýšľajte, či máte nato kapacitu. Vaše psychické zdravie sa vám zato poďakuje.
Naučili ste sa všímať si začínajúce vyčerpanie. Čo ďalej?
V 90-tich percentách prípadov na vyriešenie problému postačí jednoduchý rozhovor. Viem to z vlastnej skúsenosti. … Naše štýly práce s nadriadenou sa zásadne odlišovali jeden od druhého, a to nám bránilo nájsť spoločnú reč. Spolu sa nám podarilo prispôsobiť svoje metódy práce tak, aby vyhovovali nám obom. Naše vzájomné porozumenie sa zlepšilo, moja angažovanosť sa zvýšila a stal sa z nás efektívnejší tím…
Opýtate sa: „A čo s ostatnými 10-timi percentami?“ Bývajú úlohy alebo okolnosti, ktorým sa nedá vyhnúť. V tom prípade sa treba obrátiť na sprostredkovateľa (najlepšie na pracovníka z HR oddelenia) alebo pouvažovať o preradení pracovníka na inú prácu, ktorá bude viac zodpovedať jeho silným stránkam.
Keď zistíte „vyhorenie“, rozanalyzujte, čo k nemu priviedlo. Možnože ide o jeden z projektov, možno ide o nepríjemnosti v rodine alebo o nevyhovujúci štýl práce. Vo väčšine prípadov sa dá prípadom vyhorenia vyhnúť, keď dovolíme pracovníkom vyjadriť svoju nespokojnosť a budeme sa snažiť udržiavať rovnováhu medzi komfortnými a nekomfortnými pracovnými situáciami.