Ako detailne niekedy plánujeme dovolenku alebo nový interiér bytu! A ako sme na tom s neporovnateľne dôležitejšou činnosťou – výchovou dieťaťa? Máme svoj premyslený plán v tejto oblasti? S vlastným plánom pre svojho syna Johna sa s vami podelí spisovateľka a novinárka Leandsey Mead.
Čo chceme vychovať vo svojich deťoch? Dobrotu, poriadkumilovnosť, odvahu, odolnosť … Položme si ruku na srdce, mnohí z nás sa obmedzujú na takého, veľmi všeobecné vyjadrenia. Ale čo konkrétne tieto pojmy znamenajú pre každého z nás? Čo chápem pod dobrotou, smelosťou, poriadkumilovnosťou a podobnými termínmi? Ktoré veci sú pre mňa principiálne dôležité, a čo nie je až také dôležité?
Je veľmi užitočné klásť si podobné otázky a zároveň premýšľať nad svojím „rodičovským programom“. A nie len tak ledabolo, ale s úplnou vážnosťou, formulovať a zapisovať si svoje úvahy a myšlienky. Veď ak sú naše ciele nejasné, my ako vychovávatelia upúšťame veľa dôležitých vecí, čo by sme mohli, ale nedokázali odovzdať svojim deťom. Možno vás inšpiruje príklad autorky Leandsey Mead, ktorá si zostavila pre seba samú takýto „rodičovský program“.
***
Zdá sa mi, akoby som ešte nedávno rozmýšľala, aké princípy si má osvojiť moja dcéra Grace do veku 10 rokov. No, dokonca už aj John sa približuje k tejto méte. Za necelé 2 mesiace bude mať 10 a v našom dome nezostane nikto, koho vek je možné vyjadriť jedným číslom. Ako aj u Grace, celý čas rozmýšľam, aké hodnoty a princípy si má John osvojiť – pričom to má byť tak, aby o nich vôbec nepochyboval.
Uvažujem nad touto témou a dokonca si zapisujem varianty, no pritom chápem, že nie všetko závisí odo mňa. Viem, že je oveľa dôležitejšie to, čo robím a nie to, čo hovorím. Viem, že by som sa mala po celý čas správať v súlade s tými princípmi, pretože on za tých 10 rokov dokázal podvedome prebrať a osvojiť si mnohé z mojich princípov a hodnôt.
Veľmi dúfam, že som dobre zvládla moju úlohu – naučiť syna týmto princípom a pritom ich potvrdzovať svojim príkladom.
Toto je to, čo by som chcela, aby si osvojil do svojich 10-tich rokov:
- Maj v úcte druhých
Aj mužov, aj ženy. Riaditeľka tvojej školy, aj bezdomovec v metre si zaslúžia rovnakú úctu. Ty to už robíš – inštinktívne. Prosím, vždy buď verný tomuto princípu.
- Huncútstva a fyzická aktivita je super a je to veselé.
Vystrájať huncútstva je normálne. Viem, že kričím na teba častejšie, ako by sa patrilo, pretože sama mám radšej ticho, no pracujem na tom. Fyzická aktivita a hoci aj nejaké vyvádzanie je úplne normálne. No sú aj hranice: fyzické násilie, to NIE JE normálne. Je veľmi dôležité pochopiť, kde sa nachádza hranica.
- Nie znamená nie. A bodka.
Nie je dôležité, kto hovorí „nie“ a v akom kontexte.
- Neskrývaj svoju citlivosť
Všetko prežívaš neskutočne do hĺbky – tok času, spomienky, lásku, straty. Nedovoľ svetu, aby ťa presvedčil o tom, že máš zahlušiť svoje pocity. Môžeš byť silným, a zároveň citlivým človekom. V skutočnosti veľká paleta pocitov ťa robí silnejším. To platí aj pre chlapcov, aj pre dievčatá.
- Nemôžeš urobiť iného človeka šťastným – ani mňa, ani otca, ani sestru.
Nikoho. A nie je to tvoja povinnosť. Ja to viem, my to všetci vieme a dúfam, že si to budeš vždy pamätať. Zodpovedáš za seba a za svoj vzťah k ľuďom naokolo, ktorý môže samozrejme vplývať na ich náladu. Ale nedovoľ nikomu, aby ťa prinútil cítiť zodpovednosť za jeho alebo jej šťastie. Mňa robí šťastnou vedomie toho, že sa ti darí, že prekonávaš ťažkosti, že cítiš entuziazmus, že sa raduješ zo života a žiješ uvedomele.
- Všímaj si vlastný život
V každej urazenej chvíli si môžeš všimnúť toľko detailov. Nedávno si mi pred spánkom povedal: „Nenávidíme to, čo chceme vrátiť“. Spýtala som sa ťa, čo máš na mysli, a ty si odpovedal: „V škôlke sme mali spánok a ja som ho nemal rád a teraz, v škole, by som nebol proti, keby som mal každý deň čas na oddych.“ No po niekoľkých sekundách si dodal: „No, aspoň som si to všimol. Myslím, že je to dobre.“ A je to naozaj dobre. Ešte som sa nenaučila zastavovať čas, ale viem, že keď si pozorne všímame všetko, čo sa deje, aj na každodenné veci, ako odmenu zato dostávame dni plné života a bohaté spomienky.
- Nájdi to, čo ťa vášnivo zaujíma
Nie je dôležité, čo to bude, no nechcem od teba počuť slová: „nudím sa“. Nikdy. Okolo teba je toľko zaujímavého, čo môžeš skúmať, dozvedať sa a vyskúšať. Podporím akýkoľvek tvoj koníček, či to bude hokej alebo programovanie alebo hra na husle – alebo aj všetko naraz! Ale ty musíš nájsť niečo, do čoho sa chceš hlavou úplne ponoriť.
- Nemôže byť nič horšie ako rozmaznanosť a nevďačnosť
Som prísna matka, hoci mi je často ťažko trestať alebo nadávať. No načo bez mihnutia oka a hneď zareagujem (a to bez žiadnej ľútosti), je aj najmenší prejav rozmaznanosti alebo nevďačnosti. Prejavuješ ich zriedkavo a nemyslím si, že by si bol taký od prírody, no prosím, vždy si pamätaj, aké máme veľké šťastie. Žiť, ako žijeme každý deň, to je ohromné privilégium. Maličké prekvapenia, dobrovoľníctvo, pomoc bezdomovcom, poznámky do denníka, začo som vďačný – pomocou podobných vecí sa ti snažím ukázať, aké máme ohromné šťastie: žiť tak, ako žije naša rodina. Myslím si, že je to najlepšie očkovanie proti rozmaznanosti a nevďačnosti.
- Dokonca aj keď nezačneš niečo robiť, aj tak nemusíš mať pravdu
Vždy si budem pamätať jeden výrok Martina Luthera Kinga: „Mlčanie našich priateľov raní omnoho viac, než slová našich nepriateľov“. Vodca bandy (alebo ten, kto niekoho podnecuje) je vinný, ale vinní sú aj všetci, ktorí išli za ním. Maj odvahu postaviť sa proti populárnym deťom, keď sa okolnosti vyvinú tak, že budú robiť niečo zlé. Zatiaľ sa nič také nestalo, ale viem, že niekedy sa to stane.
- Milujem ťa, bez ohľadu na všetko
Chyby sú časťou života. Aby sme sa niečo naučili, treba zanechať minulosť a začať znovu. Toto som ti presne ukázala na svojom príklade, dokonca veľmi zreteľne: vychováva ťa mama, ktorá sa nebojí ukázať svoje slabosti, nebojí sa zažiť neúspech, ospravedlniť sa a začať znovu. Vždy ťa budem milovať, aj vtedy, keď sa mi nebude páčiť tvoje správanie. Dúfam, že budeš žiť s porozumením, že sa treba učiť na svojich chybách, a keď si ich uvedomíme, vedieť začínať všetko odznovu.
Autorka:
Leandsey Mead – spisovateľka a novinárka